Pády z koňa
(autor: B.Minková, Pohoda s koňom)
Prihlasujte sa prosím mailom na hipony@hipony.sk
Školenie Pády z koňa (program + cenník)
Pády z koňa sú nebezpečné, no často väčší strašiak ako skutočne sú. Pravidlom je, že každý skutočný jazdec raz padne z koňa. Je to živé zviera a jeho reakcie sú oveľa rýchlejšie, ako tie ľudské a tak nečudo, že sa často aj trénovaný jazdec ocitne na zemi. Prirodzená obranná reakcia človeka pri páde (natiahnuť ruky pred seba s natiahnutým trupom a hlavou v záklone) pri páde z koňa nepomôže, hrozí dopad priamo na hlavu. Aj skutočnosť, že pri páde človek od strachu stuhne nie je výhodou. Ideálne je stočiť sa pri páde do klbka a švih, ktorý dodá telu padajúceho jazdca kôň svojím pohybom ho pretočí hlavou hore, takže pri dopade skončí na boku, zadku, v najlepšom prípade rovno na nohách. Predchádzať úrazom možno aj tak, že sa človek padať naučí, alebo si pády trénuje. Nie je to pre neho potom také stresujúce a zároveň sa naučí, ako sa v tejto situácii zachovať. Možno to vidieť u detí, ktoré sa od malička venujú voltíži. Pády patria ku každému tréningu, deti sa neboja padať a pády hoci často vyzerajú hrozivo, až taký zlý „dopad“ nemajú. Jazdci, ktorí pred tým skúsili typ športu pri ktorých sa často padá (napr. karate, judo, gymnastika, krav maga ... ) nemajú s pádmi až také problémy.
Najprv začíname s tréningom na zemi. Nápomocný môže byť aj tréner nejakého bojového športu, ktorý vie ukázať, ako tlmiť dopady.
1. Trénujeme kotúle dopredu, dozadu (rovno aj cez rameno) na zemi z miesta aj kotúle letmo s rozbehom (kôň predsa len dokáže dať letiacemu poriadny švih), prevalenie sa bokom cez chrbát.
Samozrejme pády ani splašenie koňa sa nedajú tak ľahko predvídať, takže sa treba naučiť rýchlo reagovať. K tomu nám pomôže trénovanie pod stresom, napr. trénujeme dopady so zavretými očami, alebo nám kamarát „pomôže“ jemným posotením do pádu. Ideálne je ak máte možnosť trénovať aj na trenažéri - voltížnom sude, ide vlastne o bežné voltížne cviky.
Kotúľ vpred cez plece
Kotúľ vzad cez plece
2.Trénujeme zoskoky z chrbta koňa (suda) zošuchnutím sa po boku na obe strany bez pridržiavania (prednožkou, zášvihom alebo len zosunutím sa do boku) a následne na zemi urobíme kotúľ.
3.Trénujeme kotúle z trenažéra dopredu „cez plece koňa“ na obidve strany, kotúle dozadu z ľahu „naprieč koňom“ na pravú i ľavú stranu. A následne kotúle dozadu zo sedu „po dĺžke koňa“ smerom k zadku na obidve strany.
Kotúľ vpred na trenažéri s dopomocou
Kotúľ vzad na trenažéri s dopomocou
Samozrejme dôležitý je nácvik na živom koni. Vhodné je začať s madlami v stoji koňa, postupne prejsť na krok a kto si trúfa aj na klus. Na koni trénujeme rovnaké cvičenia ako na trenažéri. Treba však brať do úvahy, že každý kôň reaguje na pády inak. Niektoré ich tolerujú a pri každom páde zastavia, iné sa zľaknú letiaceho človeka, ale po dopade, po krátkej chvíli čo sa snažia o útek - zastavia, niektoré v panike utekajú bezhlavo preč už len pri akomkoľvek náznaku, že človek stráca rovnováhu a padá (či sa len šúcha po boku koňa). Na nácvik je teda vhodný bezpečný menej citlivý kôň, ktorý sa neľaká a má tendenciu pri páde zastaviť. Rovnako ako sa učia ľudia aj reakciu koňa pri páde možno trénovať.
Na začiatku ako rozcvičku v sedle možno použiť sedenie na krku koňa pred sedlom, na chrbte koňa za sedlom a bezpečný „návrat do sedla“. Často sa totiž stane, že padajúci jazdec „vyletí“ zo sedla na krk koňa, či jeho zadok. Pri nácviku pádov zo sedla nie sú také ideálne možnosti ako sa prichytiť pri kotúľoch, ako pri madlách. Treba si dopredu premyslieť, kde sa vhodne chytiť. Prípadne použiť nejaký pomocný remeň (napr. nákrčný remeň martingalu...). Nácviky sa vykonávajú na mäkkom podloží (ideálne piesok, piliny).
Realita býva nasledovná: kôň sa správa nevhodne, jazdec sa snaží predísť pádu uvoľnením svalového napätia a záklonom pri vykopnutí (resp. predklonom pri vzpínaní a pod...), ak už nevie udržať rovnováhu a padá, ideálne je stočiť sa do kotúľa, držať oťaže koňovi tesne pri krku, prípadne sa pridržať dečky, remeňa a pod..., čo mu pomôže v tom, aby sa telo pretočilo vo vzduchu a hlava ostala hore, na zem dopadá najprv spodná časť tela (nohy, zadok a pod.) Ak sa to jazdcovi náhodou nepodarí, oťaže vypadnú z rúk a padá hlavou k zemi, ostáva mu ešte jedna možnosť natiahnuť ruky pred seba a pri dopade sa stočiť cez plece (príp. bok, zátylok) do kotúľa, tým čiastočne premení tiaž svojho tela zvýšenú rýchlosťou pádu do kinetickej energie pri kotúľaní a dopad bude menej bolestivý. Ak sa teda ani tento trik nevydarí poslednou možnosťou pri dopade na chrbát je: podsadiť panvu, tlmiť dopad pokrčenými nohami, zaprieť sa do ramien a roztiahnutých rúk a hlavu tlačiť bradou do krčnej jamky. Pri dopade na brucho: natiahnuť končatiny dopredu a od seba ako mačka, snažiť sa o tlmenie dopadu a hlavu vytáčať do boku bradou k plecu. Takto si môžeme ochrániť pre zranením rizikové a veľmi bolestivé miesta.